Hľa, Baránok Boží... (1996)

Pokus o hľadanie súvislostí Protoevanjelia proroka Izaiáša s novozákonnými udalosťami...

Opäť zamyslenie sa nad Ježišovým utrpením, ktoré bolo experimentom v inom zmysle slova. Bol to pokus o hľadanie súvislostí Protoevanjelia proroka Izaiáša s novozákonnými udalosťami v scénických obrazoch.

Hra zaujala výpravnou a nákladnou scénou, bola to vôbec technicky najnáročnejšia výprava: na javisku stáli dve štvormetrové veže z lešenia, dvojramenné schodisko a kríž bol umiestnený na otočnej platni. V tomto predstavení sme prvýkrát použili dym a prvý raz sme si dali ušiť kostýmy na mieru. Na hre i je realizácii sa podieľalo takmer 40 ľudí.

Spoza opony

„Treba nám ešte dve lešenárky.“
„Ja by som o niečom vedel, blízko nás je stavba...“

„Nemáte niekto zvyšné dosky na javisko?“
„Otec možno nezbadá, ale... určite ich má spočítané...“

„Hlavne, keď neviete, čo ide ďalej, stojte v pózach a tvárte sa scénicky...“
(veľmi slávna veta, používaná dodnes...)

Ako to bolo s kostýmami?

Návrhy sme mali na stole. Jedenásť efektných dlhých čiernych habitov zo zamatu, velútu, monofilu s pokrývkami hlavy. Zdobenie strapcami, perličkami, striebornými gombíkmi. A rozpočet osemtisíc korún, čo bola vtedy pre nás študentov nepredstaviteľná suma. Bolo pre Štefanom a my sme nevedeli, čo budeme robiť. Monika Vojtičková-Harnišová vtedy tak optimisticky s presvedčením vravela: „Nebojte sa, Boh sa postará!“Je to také samozrejmé konštatovanie, ale čože je osem tisíc oproti hladu v Afrike...
A na Štefana večer Monika oznámila: „Prišla za mnou istá pani, ktorá nechce byť menovaná a priniesla obálku!“ Hádajte, koľko v nej bolo?
Tých jedenásť kostýmov používame dodnes. Zblízka vyzerajú už dosť zle, ale mágia javiska z nich vždy urobí decentné čierne habity. A najmä: sú to NAŠE PRVÉ KOSTÝMY...

Vystúpenia: Kežmarok, Banská Bystrica, Ružomberok, Levoča, Poprad, Svit, Spišská Nová Ves